Logo

Spolu od počiatku

Poloha pololežmo (z archívu jm)

V poslednom článku sme vysvetľovali, prečo je pre úspešný začiatok dojčenia a naviazanie sa také dôležité stráviť s bábätkom vo vzájomnom kontakte koža na kožu prvé hodiny po pôrode. Štúdie jednoznačne preukázali, že v porovnaní s inkubátorom, či výhrevným lôžkom má dieťa v kontakte koža na kožu s matkou stabilnejšie viaceré telesné funkcie.  Bábätko sa v takomto kontakte cíti bezpečne - má nízke hladiny stresových hormónov a naopak, hormón šťastia oxytocín je na vrchole. A pocit bezpečia je podmienkou k tomu, aby bolo ochotné sa dojčiť.

Kontakt koža na kožu je ideálny

Ďalšie spoločne strávené hodiny a dni sú nemenej dôležité. Preto je ideálne, ak môže novorodenec maximum času po pôrode tráviť v čo najtesnejšom kontakte s matkou, najlepšie v kontakte koža na kožu, v prípade potreby zhora prikrytý prikrývkou. Obavy z podchladenia bábätka sú neopodstatné. Práve naopak, výskumy dokázali, že bábätko, ktoré je oblečené a zabalené v zavinovačke či perinke, nemá správne regulovanú telesnú teplotu a často býva prehriate alebo naopak podchladené. V kontakte koža na kožu má dieťa optimálny prístup k prsníku – prisáva sa správne, bábätko získava dostatok mlieka a matka netrpí poškodenými bradavkami a môže dojčiť na požiadanie podľa skutočných potrieb dieťaťa, čo je základný predpoklad na dobrú tvorbu mlieka.  

Výhody kontaktu

Intenzívny telesný kontakt s bábätkom prináša mnohé výhody aj pre matku. Novorodenec v kontakte koža na kožu takmer neplače, buď sa dojčí alebo spí a preto starostlivosť oňho je menej namáhavá. Intenzívny telesný kontakt s bábätkom prináša silné citové naviazanie matky na dieťa, matka sa tak cíti spokojnejšia a zažíva pocit kompetentnosti v starostlivosti o svoje dieťa. Akýkoľvek čas, ktorý novorodenec strávi v odlúčení od matky, je pre neho stresujúci. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, pre ktorý matky v pôrodniciach, kde sa takýto kontakt s bábätkom podporuje počas celého pobytu na oddelení šestonedelia, necítia potrebu odložiť svoje dieťa na novorodenecké oddelenie na noc alebo na niektorú časť dňa.

Jean Liedloff, autorka knihy Koncept kontinua, píše: „Obdobie tesne po pôrode je najpôsobivejšou časťou mimomaternicového života. Rozdiel medzi dokonalým svetom v maternici a miestom v náručí je obrovský, ale dieťa na tento veľký skok prichádza pripravené. Na čo ale pripravené nebolo, je akýkoľvek väčší skok, či už skok do ničoho, ne-života, perinky či do pojazdnej postieľky, bez pohybu, bez zvuku, vône či pocitu života. Násilné pretrhnutie kontinua matka-dieťa, ktoré sa vytváralo behom vývoja v maternici, môže celkom pochopiteľne spôsobiť depresiu matky rovnako tak ako utrpenie novorodenca. Každý konček nervov jeho čerstvo obnaženej kože dychtí po očakávanom objatí, celé jeho bytie, podstata toho, čím je, túži po náruči. Po milióny rokov matky bábätko od okamihu pôrodu objímali.“ 

 

Ing. Jana Michálková,

poradkyňa pri dojčení, www.dojčenie.eu, sa venuje poradenstvu pri dojčení od roku 2010. Neodporúča a odmieta podávanie umelého mlieka pokiaľ neboli vyčerpané iné alternatívy, ako aj používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Pri poradenstve sa riadi Medzinárodným kódexom marketingu náhrad materského mlieka a princípmi vzťahovej výchovy. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy. Tento článok bol poskytnutý bezplatne.

http://www.adrianakralova.sk/matersky-raj/http://lenkatyemiakova.sk/e-book-za-usmev/