Logo
Prihlaseni

Chcete zažiť Matersky raj?

Tiež vás ťažia otázky a odpovede ohľadne dojčenia a rodičovstva? Prečítajte si rozhovor s autorkou projektu Materský raj - Adrianou Kráľovou.

 

Čo považuješ za najdôležitejší míľnik na Tvojej ceste k vedomému rodičovstvu?

Najdôležitejším míľnikom bol môj syn Adrián. Keď som sa ako neskúsená prvorodička ocitla v novej pozícii matky, začala som vnímať materstvo inak. Nereálne očakávania a vystresovanú matku som zavesila na klinec a začala som si veriť. Srdcom som pochopila, čo to znamená byť rodičom. 

Prestala som počúvať rady okolia, ktoré nám veľmi nepomáhali. Uverila som, že matka je najlepším odborníkom na svoje dieťa a že porozumenie, komunikácia, vnímanie a intuícia spolu s rozumom dávajú rodičovstvu iný zmysel. Vďaka tomu, že syn chcel byť stále na prsníku, som zistila, že práve kontakt je to, čo každé dieťa potrebuje. Dojčenie bolo krásnym mostíkom k tomu, aby sme spolu s manželom začali syna vedome vnímať a naučili sa s ním správne komunikovať. Mojim najväčším víťazstvom bolo, keď som uverila tomu, že som schopná svojho prvorodeného syna úspešne dojčiť, hoci váha na poradni ukazovala nepriaznivé číslo. Urobila som pár prirodzených krokov k náprave situácie a dnes vám s úsmevom poviem: „Dajte mi aj štyri deti a ja budem mať pre všetky dostatok mlieka“. 

Môj prerod k vedomej matke podčiarklo narodenie dcérky Sofie Emy. Pri našom nerušenom bondigu som náhle pochopila úplne všetko a zmenila sa o 360 stupňov. Otvorili sa mi brány vnímania. To, čo sme zažívali, mi bolo dobre známe už zo vzťahu s prvorodeným synom, no bolo to neuveriteľne očarujúce, intenzívne a oslobodené od pochybností a tápania.

Dieťa patrí k matke. Tam sa to celé začína a tak sa začína aj môj projekt Materský raj. Zrazu mi „docvaklo“, že vďaka napojeniu na moju dcéru viem ešte aj to, kedy chce vylučovať. Najmladšieho syna Gabriela som si už len naplno, uvoľnene, s radosťou a vďakou užívala. A dnes sa celá rodina smeje na tom, ako veľmi som sa zmenila. 

Si autorkou čerstvého online kurzu Materský raj. Ako vznikol Tvoj nápad a prečo si sa rozhodla pre tento krok?

Podnet prišiel od matiek, priateliek a skúsených žien. Už pred rokmi mi hovorili, že by som mala niečo také urobiť, že sa na to hodím a že som v téme správnym človekom. Vtedy som tomu neverila. Po treťom pôrode som sa však už cítila zdatná. Nielen odborne, ale aj vlastnými skúsenosťami. A tak som už nemala pochýb o tom, že nastal ten správny čas. 

Skúsenosti s kamerou, istota a kompetencie. Nič mi nebránilo v tom, konečne sa na to podujať – podporiť tému, ktorú milujem a žijem. Inšpirovali ma teda matky a ženy. Bez krásnej spätnej väzby a podpory by tento projekt asi nevznikol. Okrem toho cítim, že Materský raj je nádherným posolstvom. Je možnosťou povedať rodičom o empatickom kontaktnom vzťahovom rodičovstve viac. Nenúteným spôsobom, bez nudných poučiek a prostredníctvom autentických rozhovorov môže v rodičoch prebudiť vedomé rodičovstvo. Povzbudiť ich na ceste k ich materskému raju. Každá matka má právo prejsť od pocitu bezradnosti až k pocitu raja. Súčasťou projektu je aj eBook zdarma

Možno nás teraz čítajú mamičky, ktoré sú tehotné a boja sa, ako všetko zvládnu. Čo im odporučíš?

Strach som mala aj ja a je to úplne normálne. Treba si uvedomiť, že so strachom sa dá pracovať. Úprimne obdivujem všetky prvorodičky, ktoré sa hneď ocitnú na „správnej ceste“. Ja som si všetko musela najskôr odžiť naopak, zažiť svoje peklo, a následne sa na všetko pozrieť z iného brehu.

Už v tehotenstve je žena vnímaná ako pacient, je vystavená veľkému tlaku a strachu. Záleží však na každej matke, ako  sa rozhodne svoje tehotenstvo prežiť. Ja som  sa počas svojho tretieho tehotenstva inšpirovala slovami pôrodnej asistentky Zuzany Štromerovej. Prednáša o tom, že prvé tri mesiace tehotenstva sú „vítaním nového života“. Prvýkrát som teda zavítala do poradne až po mojom „uvítaní“ a tehotenská knižka dovtedy zívala prázdnotou. Nechcela som, aby ma strašili a skúmali moje dieťa od prvej bunky. Rovnako som na konci nedovolila žiadne vyvolávanie pôrodu. Tehotenstvo vnímam naozaj magicky, dôverujem sebe a svojim pocitom. 

Zásadné je, že strach je vlastne výsledkom výchovného štýlu, ktorý bol uplatňovaný generáciu dozadu. Dieťa neplače, aby s vami manipulovalo. Dieťa plače, pretože je to jeho spôsob komunikácie, ktorým vyjadruje strach, bolesť, pocit ohrozenia, nenaplnenej potreby alebo diskomfortu. A aká je naučená odozva? Nechať dieťa vyplakať, ignorovať jeho potreby len preto, aby sme ho náhodou nerozmaznali.

Takže dnes tu máme ako základ spoločnosti generáciu socialistických detí, ktoré majú proste strach sa ozvať, pokiaľ sa im deje niečo negatívne, pretože neočakávajú žiadnu reakciu. Jednoducho rezignujú. Títo dospelí majú strach v rodičovstve, aj vo svojom v reálnom živote. Tento strach je práve dopadom skúsenosti z detstva, dopadom plaču, ktorý ostal bez odozvy a reakcie. Aj v škole vás učia mať strach z autority. A v pôrodnici z lekára. Prenasleduje vás to celý život. Takže moje odporúčanie je: vychovajte svoje deti inak. Tak, aby sa stali sebavedomými a empatickými ľuďmi a aby načúvali svojim potrebám, aj potrebám iných.

Ako sa vyrovnávaš so všetečnými otázkami okolia na Tvoje poňatie rodičovstva?

Svojim spôsobom výchovy a starostlivosti o dieťa som si taká istá, že sa nemusím s ničím vyrovnávať. Niekedy mám pocit, že sa skôr okolie musí vyrovnávať so mnou (smiech). Ale to už ide mimo mňa. Nech si každý robí tak, ako uzná za vhodné. Neodsudzujem iné výchovné štýly, nehodnotím, ani nekritizujem. To isté očakávam od svojho okolia, ktoré sa mi úplne prispôsobilo. Dokonca u lekára sa mi stalo, že personál už dopredu správne očakával, čo a ako potrebujem a čo si neželám. Bolo príjemné zistiť, akú pozíciu som si dokázala vybudovať. To všetko je dôsledok zdravého sebavedomia a odvahy, ktoré vo mne svojim rešpektom vybudovali moji rodičia. Veľmi im za to ďakujem.

Ako toto prijala vaša rodina?

V rodine je to tiež akoby norma: To je proste Adriana a nikto ma nerieši. Sem-tam sa niekto zasmeje, ale v rámci humoru (v dobrom). Aké zrkadlo nastavíte okoliu, tak sa k vám bude správať. V našej rodine mám dokonca významný vplyv na generáciu budúcich rodičov.  Verím, že ich rodičovstvo bude vďaka tomu jednoduchšie. Nebudú musieť vyhľadávať rady na internete a na základe skúseností cudzích ľudí robiť rozhodnutie o tom, či budú dojčiť dieťa do polroka, roka alebo do samoodstavenia. 

Z nášho rodinného života im bude jasné, ako to budú robiť. Nepreberú názory typu nechať dieťa vyplakať, aspoň si precvičí pľúcka. Budú vedieť, či majú reagovať na plač, či budú separovať dieťa po pôrode kvôli tomu, aby nebolo rozmaznané. To všetko sú hodnotné veci, ktoré k nim prichádzajú prirodzene. V našej rodine budem nielen zažitým, ale aj obrazovým odkazom matky, ktorá zmení myslenie našej rodiny. Dávam si zhotovovať krásne olejomaľby z výjavov dojčenia a nosenia s mojimi deťmi. Budú nezabudnuteľnou spomienkou a odkazom pre ďalšie generácie v našej rodine.

Niektorí ľudia odsudzujú dojčenie na verejnosti. Aký je tvoj postoj a prípadne ako reagovať?

Ak chcú, nech odsudzujú. Nikto im v tom nebráni. Ja v sebe nepestujem neresti ako niekoho odsudzovať/ posudzovať/ neznášať. Zároveň mi však nik nezabráni starať sa o svoje dieťa vo chvíli, keď to potrebuje. Takže moje odporúčanie je: „Maminky, starajte sa o svoje deti vždy, keď je to potrebné a tak, ako cítite. Kdekoľvek, kde práve ste.“

Ako si predstavuješ ideálny pôrod v pôrodnici?

Ideálny pôrod v nemocnici je málokedy dosiahnuteľný. Mnohé ženy, ktoré nemajú chuť bojovať so systémom, volia pôrod doma. Snaha o progres v nemocniciach je, to sa cení a nemôže to ostať bez odozvy. Ešte veľa vody však musí pretiecť, kým sa podmienky v pôrodniciach výrazne zmenia. Ženy ešte stále musia žiadať o veci,  ktoré by mali byť samozrejmosťou. Dennodenne sa stretávam s úskaliami systému, so zranenými a traumatizovanými ženami. Niektoré dosiahnu to, čo si vysnívali, ale je ich stále málo. 

Problém vidím v tom, že žena, ktorá chce porodiť dôstojne, musí mať veci naštudované. Ak nemá prehľad, ostáva len obeťou systému a nedopadne to slávne. To sa týka pôrodu, podpory a úspešnosti dojčenia, nesprávnych odporúčaní vrátane cumlíka atď. Práve Materský raj môže pomôcť budúcim mamičkám zorientovať sa v témach ako pôrod, dojčenie, nosenie, spoločné spanie až po vzťahy a iné námety úzko súvisiace s kontaktným rodičovstvom. Získajú informácie, ale aj odvahu, istotu a silu byť pre svoje dieťa dokonalým partnerom. Projekt je určený nielen tehotným ženám, ale aj skúseným matkám, ktoré z neho stále majú čo získať.

 

 

Materský raj teda pomôže pochopiť ženám mnoho vecí. Je takým sprievodcom rodičovstvom?

Ženy v ňom nájdu informácie, pochopenie, podporu, pomoc a nový pohľad na vec. Naučia sa, ako sa stať láskavým a chápavým partnerom pre svoje dieťa. Nejde o univerzálne platný návod na materstvo, ale skôr o nasmerovanie a porozumenie tomu, čo znamená byť rodičom rešpektujúcim, vnímavým a rozhodnutým načúvať svojmu dieťaťu. S hranicami, ktoré dieťaťu vytvárajú bezpečné prostredie pre jeho zdravý a sebavedomý vývoj. Pretože to, ako sa rodíme, ako vychovávame svoje dieťa, určuje aj jeho život v dospelosti. 

Všetci rodičia chcú pre svoje dieťa to najlepšie, hoci ho môžu vychovávať rôznymi spôsobmi. Ak sa napríklad nevedia rozhodnúť, či budú spať spoločne s dieťaťom alebo ho odložia do postieľky,  cez reálne skúsenosti matiek a odborné informácie v Materskom raji možno uvidia problém z inej perspektívy. Získajú moju priamu podporu a poradenstvo. 

Členovia Materského raja môžu projekt sledovať kedykoľvek v pohodlí domova spolu s deťmi a nemusia nikam cestovať. Ušetria čas nezmyselným vyhľadávaním v internetovom nekonečne. Všetky témy sú komplexne a systematicky spracované. 

Ak vás projekt oslovil, viac informácií o ňom nájdete na mojom blogu www.matersky-raj.adrianakralova.sk. Ďakujem za príjemný rozhovor a verím, že sa nakoniec stretneme všetci v Materskom raji. Každá matka je rajskou matkou pre svoje dieťa.

 

Čo hovoria na Materský raj mamičky?

Gabriela Kadlečíková

blogerka a mama 1,5 r. Alexandra

Podbranč

Vstúpiť do Materského raja Adriky Kráľovej pre mňa znamenalo cítiť sa medzi svojimi. Ak sa bojíte, že vám bude niekto masírovať mozog prednáškami, písať po tabuli body, čo robiť, čo nerobiť, čo je top, zabudnite na to. Raj je miesto, kde je každý sám sebou. Kde sme každá vo svojej podstate, kde každá nájde svoje ja a kde si matky utvrdia svoje kompetencie. Jednotlivé videá sú tematicky venované všetkému, čo ku vzťahovému, kontaktnému rodičovstvu patrí: tehotenstvo, pôrod, dojčenie, spoločné spanie, nosenie, vzťah s mužom, vzťah so sebou, relax. Všetko smeruje k jednému – ako sa stať celistvou osobnosťou, ktorá je šťastná, sebaistá, pokojná a spokojná. Veľmi sa mi páči príjemné prostredie, kde boli videá natáčané, či už štúdio, či príroda. Jednotlivé videá môžete počúvať ako Mp3, čiže napr. v slúchadlách, keď vaše ratolesti spia, či pri práci v domácnosti. Nič vás nepripúta k počítaču. Svoje názory vám predstavia obyčajné maminky, aj odborníčky a rozhovory vždy vedie samotná Adrika. Nikto sa tu na nič nehrá. Aj z Aďkiných úst neraz idú svedectvá o tom, že aj ona sa musela v materstve nájsť. Je jedno či máte jedno dieťa, či štyri. Prípadne sa na materstvo len chystáte. Je jedno, či si veríte na sto percent alebo potrebujete vo vzťahu k sebe ešte potrénovať. Materský raj je otvorené miesto, kde vás prijmú. Kde sa budete cítiť pochopená, nie odstrčená, ani divná. Nemusíte bezpodmienečne so všetkým súhlasiť. Možno nie každé video sa vám bude rovnako páčiť, ale o tom je. Mňa osobne veľmi zaujali témy o pôrode, bondingu a spoločnom spaní. Ide o to, nájsť si to svoje. Vstupom do Raja sa pridáte ku komunite matiek, ktoré to majú podobne ako vy. A ako sa aj vo videách spomína, je podstatné vedieť, že niekam patrím a môcť s niekým zdieľať svoje pocity. Garantujem vám, že tu priateľky nájdete. Projekt je prirodzený, nejde o žiadne umelé štylizácie ani prednášky, ktoré vás unudia. Sú to krásne rozhovory o tom, ako sa iné matky stali matkami s pokojom v duši. Pridajte sa k nám. Ten pocit stojí za to. Ďakujem, Adrika Tebe a Tvojim hosťom, naozaj, takto si ja predstavujem raj.

 

Vizitka:

Mgr. Adriana Kráľová je certifikovaná poradkyňa pri dojčení a poradkyňa nosenia detí v šatkách a ergonosičoch. Je majiteľkou e-shopu Kengurka, autorkou projektu Materský raj, knihy Návody na viazanie a trojnásobnou matkou na plný úväzok, ktorá všetky svoje deti dojčila a nosila, a to dokonca tandemovo. Splnila si svoj sen a v roku 2014 začala prevádzkovať e-shop www.kengurka.sk, ktorý priamo odráža to, čím Adriana žije: vzťahovú výchovu. Ako poradkyňa pri dojčení navrhuje podávanie umelého mlieka dojčaťu až po vyčerpaní všetkých alternatív (odborná pomoc poradkyne pri dojčení, mlieko od darkyne). Ďalej neodporúča používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Vo svojej práci dodržiava Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka, publikuje a podporuje dojčenie bez nároku na honorár. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy.